11 júla 2011

Aká bola Pohoda 2011?


    V nedeľu zhruba okolo pol tretej ráno som vychádzal zo spŕch na trenčianskom letisku. Mal som pocit, že v všade okolo mňa je asi 30-tisíc účastníkov festivalu Pohoda, ktorí – či už bdelí alebo spiaci – sú zhruba rovnako šťastní a spokojní ako ja. Lenže na rozdiel od väčšiny z nich, ja som aj pekne voňal.

    Po celom dni na slnku to bol vynikajúci pocit a hádam som už aj začal veriť, že som teraz ten najväčší fešák široko-ďaleko a že predstaviteľky nežnejšieho pohlavia budú strácať hlavu, súdnosť i cudnosť, keď okolo nich prejdem. Cestou k stanu si ma ale všimla len partička chalanov (opakujem, chalanov!), ktorí ma ťapkali po čerstvo umytom chrbte mastnými rukami a pozývali ma na strašne super žúrku. Takto som si teda Axe Effect nepredstavoval.

    Ale asi to tak malo byť. Však na dievčatá som ani nemal náladu (fakt!). V hlave som mal totiž ešte stále hlas Beth Gibbons, speváčky skupiny Portishead. Tie fantastické piesne nedostalo z hlavy reggae od Israel Vibration a ani britskí Magnetic Man. Na tento koncert budem ešte veľmi dlho spomínať.


    Druhý najlepší koncert na Pohode urobili podľa mňa hudobníci z New Orleans okolo Troya "Trombone Shorty" Andrewsa. Ten hral na Slovensku už v októbri 2010. Jeho vystúpenie bolo vtedy označované za jeden z vrcholov Bratislavských jazzových dní. Na Pohode však bol jeho výkon ešte presvedčivejší. Alebo povedzme to na rovinu: brilantný. (Navyše, ak si pozriete video, v čase od 2:10 uvidíte zázrak prírody. A rovnaký predviedol aj v Bratislave a Trenčíne.)


    Nezabudnuteľným zážitkom pre mňa bude aj vynikajúci koncert britských Pulp či Imogen Heap. Moby ma síce neohúril, ale jeho koncert bol (aspoň v kotli pod pódiom) veľmi dobrý. Nesklamali ani Dan Bárta, Peter Lipa, Le Payaco či Billy Barman. Naopak, vôbec som nevedel prísť na chuť živelnému a divokému vystúpeniu speváčky M.I.A. Not my cup of tea, sorry.

    Hudobný program bol sprevádzaný ďalšími podujatiami. Ja sám som sa veľmi tešil na diskusie. Mám ale pocit, že tento rok bolo na festivale až príliš veľa politiky. Nie, nestojím v zástupe tých krikľúňov, ktorí prirovnávajú Pohodu k novodobému festivalu politickej piesne. Myslím si ale, že debaty s Radičovou, Dzurindom, Lipšicom a Sulíkom sú zaujímavé skôr ich neformálnosťou, než samotným obsahom. Uvítal by som viac diskusií s ľuďmi ako arcibiskup Bezák či biskup Václav Malý. Áno, hoci mi niektorí internetoví ohyzdi nadávajú do protikatolíckych živlov, múdrych a férových ľudí si vždy rád vypočujem. Vyhlásenia politikov sledujem dennodenne v médiách, a to mi stačí.

    Neviem, ako vy, ale ja som si tento rok všimol na Pohode ešte jednu zmenu: ľudia robili akýsi väčší bordel. Nie je to len môj pocit, zhodli sme sa na tom viacerí a nik z nás netuší, čím to je. Nechcem z toho vyvodzovať žiadne veľké závery, len píšem, čo som si v stanovom mestečku všimol.

    Každopádne, tento ročník Pohody bol vynikajúci. Ďakujem všetkým organizátorom za odvedenú prácu a mojim priateľom za to, že ma tie štyri dni na festivale sprevádzali. Teším sa opäť o rok...


    Ak sa vám článok páčil, môžete ho podporiť na vybrali.sme.sk a pozrisi.sk. Ďakujem.


      0 komentárov:

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators