12 septembra 2011

List Oscarovi Wildovi o našich vysokých školách


    Drahý Oscar,

    mám pre Teba dve správy o slovenských univerzitách, s ktorými sa musím bezodkladne podeliť. Ako to už býva zvykom, jedna je zlá a druhá Ťa isto poteší. Ak dovolíš, začnem tou zlou.

    Dnes som čítal tvoj list, ktorý si ešte 8. februára 1886 napísal do redakcie novín Pall Mall Gazette. Uvažoval si v ňom o rozdelení literatúry do troch kategórií: na knihy, ktoré by sme mali čítať, knihy, ktoré by sme mali čítať opakovane a tie, ktoré by sme nemali čítať nikdy. Napísal si, že v čase, kedy sa „číta toľko, že nie je čas obdivovať, a píše sa toľko, že nie je čas premýšľať“, svet nevyhnutne potrebuje zoznam diel, ktoré by sme rozhodne čítať nemali. Odradzovať od čítania takýchto kníh by mali podľa Teba univerzity. „Ten, kto vyberie 100 najhorších kníh a ich zoznam zverejní, poskytne mladej generácii skutočne trvalú hodnotu,“ napísal si.

    Avšak ani po 125 rokoch Tvoja výzva u nás nenašla živnú pôdu a vysoké školy nás pred nekvalitnou literatúrou nechránia. Ľudia to od nich už ani neočakávajú, skôr naopak. Šepká sa, že vysokoškolskí pedagógovia sami produkujú nekvalitné knihy. Musia vykazovať svoju publikačnú činnosť a každá monografia sa počíta – obsah je druhoradý. Ale nenechaj sa tým rozčarovať. Veď ako som v úvode spomínal, mám pre Teba ešte jednu správu, a tá Ťa isto poteší.

    Oscar, ty sám najlepšie vieš, aká provokatívna bola tvoja esej Kritik umelcom, ktorú si publikoval v roku 1891. Prostredníctvom rozhovoru dvoch hlavných postáv, Gilberta a Ernesta, si predstavil svoj názor, že literárny kritik by hodnotené dielo nemal vôbec čítať. A ak sa s ním nebodaj chce zoznámiť, nemal by mu venovať viac ako 10 minút. Ako píšeš v inom zo svojich diel: „Nikdy nečítam knihu, na ktorú mám písať recenziu; človek je potom príliš zaujatý.“

    Tvrdil si, že kritizované dielo je iba obyčajným motívom či zámienkou na napísanie kritiky. Že je druhoradé, a preto si ho treba držať ďalej od tela. Podľa Teba sú totiž kritici omnoho kultivovanejší ako samotní spisovatelia a kritika je viac tvorivá ako samotná tvorba.

    Čo by Ťa malo tešiť, je skutočnosť, že niektorí naši vysokoškolskí pedagógovia toto všetko veľmi dobre vedia. S ľahkosťou im vlastnou dokážu hodnotiť diela, ktoré nikdy (celé) neprečítali. Ale pozor, teraz nehovorím len o literatúre. Oni takto vedia zhodnotiť aj práce študentov: diplomovky, bakalárky, seminárky, eseje, dokonca nepotrebujú čítať ani celé písomné odpovede na skúškach na to, aby ich vedeli ohodnotiť známkou. Študenti a absolventi by ti o tom vedeli rozprávať.

    Áno, priznám sa, že takéto hodnotenie prác som u niektorých vyučujúcich kritizoval a pripisoval som ho na vrub ich lenivosti, nekompetentnosti a neprofesionálnosti. Myslel som, že je to voči študentom nespravodlivé a neúctivé. Dnes už viem, že som im krivdil. Viem, že oni len statočne nesú v srdci odkaz Tvojich myšlienok, a to aj navzdory kritike niektorých študentov a kolegov.

    Chcel by som, aby si aspoň Ty vedel, že im rozumiem. Kritika je pre nich – podobne ako bola pre Teba – umením sama osebe. Je nezávislá, a to dokonca aj na texte, ktorý kritizuje.

    Ďakujem Ti, že si ma to všetko naučil a ďakujem aj pedagógom, ktorí mali tú odvahu a zhodnotili moje práce bez toho, aby ich museli čítať. Stretnutie s nimi ma veľa naučilo.

    So želaním všetkého dobrého, Filip.

    Ak sa vám článok páčil, môžete zaň hlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem.



      1 komentárov:

      Ján Maršálek povedal(a)...

      Vcelku pekný list, s jemnou iróniou (a dá sa s jeho obsahom súhlasiť)... len neviem, kedy si autor s nebohým spisovateľom Oscarom Wildeom potykal.

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators