16 októbra 2011

Poznáte ten vtip o Slovákovi na eskalátore?


    Drahý Jaroslav,

    viem, už dlhšie som sa neozval, ale poznáš to – v septembri nikdy nebýva času nazvyš. Svet sa opäť začína točiť rýchlejšie a do života prichádzajú nové úlohy, výzvy a predsavzatia. Po sedemnástich rokoch je to prvýkrát, čo nechodím do školy. Od akademického prostredia som ale neutiekol ďaleko – stále som na nejakých prednáškach, konferenciách a v uliciach sa potulujú stovky prváčok-vysokoškoláčok. Sú ešte stratené, trochu vystrašené a neskúsené, ich sny o vysokoškolskom živote sa ešte nerozplynuli, ich jazyk nie je pošpinený bratislavčinou... Ach, čo ti budem hovoriť, september proste prináša samé krásne veci! :)

    Október je už o niečom úplne inom. Čo na tom, že lístie na stromoch je krásne farebné, keď ľudia sa odievajú do sivej? Navyše, vôňu babieho leta nahrádza studený vzduch a ten odporný zvuk topánok, do ktorých sa dostala voda. Ja viem, zvyknem si – alebo si ešte dnes kúpim poriadne topánky.

    Apropo, spomínaš si, ako sme vtedy debatovali o tom, že našinec nevie chodiť na eskalátore? Že keď sú dvaja Slováci na „pohyblivých schodoch“, tak stoja skoro vždy vedľa seba, nikdy nie vpravo za sebou? A tak ten, kto sa ponáhľa, má smolu a nemôže ich z ľavej strany obehnúť.

    Často na to myslím. U vás v Paríži ľudia vedia, čo sa patrí, rovnako dobré skúsenosti mám aj z Prahy či Viedne. A u nás nič. Pýtal som sa známych, čo si o tom myslia, a ponúkli mi viacero vysvetlení. Jedni tvrdia, že v našich končinách ešte nie sme zvyknutí na to, že niektorí ľudia sa ponáhľajú. Vraj preto na nich ani neberieme ohľady. Iní vravia, že sme ešte stále tak trochu provinční „sedláci“. Ja sa však prikláňam skôr k názoru, že je to spôsobené nedostatkom eskalátorov v krajine. Nemáme žiadne metro a dúfať, že obchodné domy Prior či Auparky prinesú ľuďom osvietenie a naučia ich základy eskalátorovej etikety, je márne.

    Táto krajina jednoducho potrebuje eskalátor, ktorý bude chodiť veľmi vysoko alebo veľmi hlboko. Musí byť dostatočne dlhý na to, aby sme sa naň pomestili všetci pekne za sebou. Ja sám by som potom tie prváčky-vysokoškoláčky naučil pravidlá jazdy na pohyblivých schodoch. Keď to budú vedieť ony, zvyšok národa sa trendom poľahky prispôsobí.

    Jaro, ak to vyjde, kým sa vrátiš domov, táto krajina bude na nespoznanie :)

    Drž sa a stoj vpravo! :)



           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators