20 februára 2012

Hľadanie neba


    "Jedni jej vyčítali, že si vybrala ľahšiu cestu, keď odišla. Druhí na všetko šomrali a vraveli, že dobre urobila, keď odišla. Pritom ani jedna z nás neodišla. Nezbalili sme si kufor uprostred noci, neplávali sme cez Dunaj a nepreliezali ostnaté drôty."

    Kamarát, tieto slová nájdeš na obálke knihy Zusky Kepplovej Buchty švabachom. Nájdeš ich ešte raz vo vnútri, na strane 155. Ale to nie je dôležité. Dôležité je to, čo som tento týždeň urobil. Musím sa Ti priznať, že som si na ploche počítača vytvoril dokument s názvom Emigrácia.

    Chlapčisko je akési teatrálne, pomyslíš si, ale ja som už naozaj zo všetkého navôkol unavený a znechutený. Nedôvera a frustrácia ľudí ma vyčerpávajú. Zmyslov zbavené podozrievanie a úchylné konšpirácie sa už nedajú prehliadať. Insitné spoločenské komentáre kdejakých obyčajných ľudí mi len spôsobujú hypertenziu.

    Už sa nedá len tak mávnuť rukou a povedať si, že zas bude lepšie. Ono to nie je len o internetových trolloch, obdivovaných rasistoch a kandidátoch za KSS. Ver mi, tá blbosť je v nás hlboko zakorenená a bujnie jak bláznivá. Dá sa v takejto situácii ostať a sledovať ten všadeprítomný amaterizmus a spoločenskú dezorientáciu?

    Najhoršie je, že keď už je človek pripravený hodiť biely uterák na zem, zbaliť si svoje caky paky a ujsť do sveta, tak siahne po knižke Zusky Kopplovej. Tá je síce skvelá, ale chuti do vycestovania rozhodne nepridá.

    Čo všetko si mám zbaliť, keď príde k najhoršiemu? Začnem si asi v dokumente Emigrácia robiť zoznam. Môže sa zísť. A dnes večer skúsim na všadeprítomný marazmus zabudnúť pri čítaní románu Harryho Mulischa Objavenie neba.

    Názov knihy vystihuje presne to, čo v týchto dňoch potrebujem. Má ale viac ako 800 strán. Čo myslíš, čo tým asi chcel autor naznačiť?

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators