28 marca 2012

Nečítajte knihy až do konca. Urobíte spisovateľom láskavosť


    V roku 2007 napísal francúzsky profesor literatúry Pierre Bayard provokatívnu esej, v ktorej humorne a duchaplne vysvetlil, čo robiť, keď musíme hovoriť o knihe, ktorú sme nikdy nečítali. Do takej ošemetnej situácie sa totiž človek môže dostať veľmi ľahko a Bayard mu radí, aby nezaváhal ani v prípade, ak knihu v rukách nikdy nedržal.

    Britský spisovateľ Tim Parks nejde až tak ďaleko. Vo svojom článku napísanom pre blog New York Review of Books (v slovenskom preklade si ho môžete prečítať tu) sa zamýšľa nad tým, prečo je také žiaduce, aby sme (dobré) knihy dočítali do konca. Stáva sa mu totiž stále častejšie, že hoci je kniha výborná, on ju odloží, aj keď je len v jej polovici: "Pustím sa do knihy. Vyslovene sa mi páči, a tu odrazu nastane moment, keď jednoducho viem, že mi stačilo. Nie, žeby ma prestala baviť. Nenudí ma, ani sa mi nezdá byť pridlhá. Proste sa mi nechce ďalej čítať," píše.

    "Pri románoch, ktorých hlavný pôžitok spočíva v príbehu," pokračuje Parks, "koniec málokedy prináša uspokojenie a ak sa nám takáto kniha páči a odporúčame ju ďalej, málokedy to robíme kvôli jej záveru. Dôležité sú hádanky príbehu, sily, ktoré rozhýbe a napätie medzi nimi."

    Parksovi sa nepáči, že aj vtedy, keď má autor vycibrený štýl, rozohrá výborný príbeh s množstvom detailov, v závere cíti potrebu dej ukončiť a neraz sa tak nevyhne pátosu či tragédii. "Maximum, čo môžeme očakávať od záveru dobrého príbehu je, že nepokazí to, čo sa udialo predtým," myslí si.

    Roky ma ťažilo, ak som nejakú knihu nedočítal do konca. Zdalo sa mi, že je to odo mňa neúctivé, najmä ak sa mi kniha páčila a nepatrila do povinnej literatúry. Dnes, aj vďaka Bayardovi a Parksovi, sa tejto zvláštnej úzkosti zbavujem a k čítaniu kníh pristupujem s ľahkosťou, necítim už tú tyraniu záveru.

    Práve naopak, s úľubou sa pohrávam so slovami, ktoré Tim Parks napísal v závere svojho článku: "Kladiem si otázku, či čitateľ, ktorý je ochotný nedočítať vynikajúcu knihu až do horkého konca, vlastne nerobí autorovi láskavosť a nezbavuje ho takmer nezvládnuteľnej povinnosti príbeh elegantne zakončiť."

    Rozhodol som sa, že tento článok nebude mať nijaký záver. Len vám ešte odporučím môj list, ktorý som napísal Oscarovi Wildovi. Ten totiž kedysi napísal: "Nikdy nečítam knihu, na ktorú mám písať recenziu; človek je potom príliš zaujatý."

    Ak sa vám tento článok páčil, môžete zaň hlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem. 


      1 komentárov:

      w abt povedal(a)...

      S týmto sa úplne stotožňujem, už nejaký čas nečítam knihy z povinnosti dočítať ich. Stačí len do spoznania autorovho myslenia a vlastného nasýtenia. Je to, ako keď malým deťom hovoria, musíš zjesť všetku polievočku, aj keď im už nechutí. Ak mám povinnosť napísať recenziu, tak knihu rozhodne dočítam. Niekedy však píšem o svojich dojmoch z knihy aj vtedy, ak som ju nedočítal.

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators