19 marca 2012

Tá, čo vonia jarou


    Stráviť piatok po práci v antikvariáte bol výborný nápad. Nielen preto, že som si doplnil moju zbierku kníh z edície Neo, ale aj preto, že som po dlhom čase opäť čítal básne. Výber z modernej slovenskej erotickej poézie, ktorý v roku 1989 pod názvom Básne na telo vydal Slovenský spisovateľ, je presne to, čo sa v sobotu tak dobre čítalo na brehu Dunaja.

    Prvé jarné dni sú tie najkrajšie chvíle v roku. Ulice sú celé vyzadočkované (Viliam Klimáček) a slečny svojvoľne a po priehrštiach rozhadzujú sukne kolenami (Ján Šimonovič). Ak ste tak ešte neurobili, vezmite si po práci poéziu a choďte do prírody. Pomáha to.
    Čo s nami spraví
    jeden slnečný jarný deň!
    Mesto má zrazu priestor
    a my sa vznášame
    ešte aj na schodíkoch
    natrieskaného autobusu.

    Dobehne doň magnetická žena.
    Alebo ju privial južný vietor?
    Ukradomky
    všetkými zmyslami
    vdychujem jej dvíhajúce sa prsia
    a chvíľu sa mi marí,
    že plávam vo vlnách jej tela.

    Pocítim, že sme spätí
    tajomným prúdením,
    ktoré sa odpradávna usilujú zachytiť vo veršoch
    básnici.

    Na najbližšej zástavke sa na mňa zrazu usmeje,
    a kým sa mi zas vráti pohyb, reč,
    je preč.

    (Ján Zambor: Pá, motýľ)


           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators