06 augusta 2012

Zmení web spôsob, akým sa učíme?


    Zatiaľ čo je náš minister školstva ohúrený vlastnou genialitou pri svojom ťažení proti gymnáziám, v zahraničí je diskusia o vzdelávaní trochu zaujímavejšia.

    V roku 2020 bude vzdelávanie na amerických vysokých školách mierne odlišné od toho, aké je dnes. Univerzity si osvoja vzdelávanie na diaľku, značná časť štúdia bude individualizovaná, dočkáme sa prechodu k hybridným triedam, ktoré kombinujú domáce online štúdium s menej častými návštevami univerzity. Aspoň to si myslí 6 z 10 odborníkov, ktorých vo svojom výskume oslovila spoločnosť Pew Research Center v spolupráci s Elon University (pdf).

    Ich očakávania na rok 2020 sú skromné, ich túžby ale nie. Uvedomujú si totiž, že metódy vzdelávania na amerických školách uviazli v čase a pre potreby dnešného sveta sú nedostatočné.

    Prstom pritom ukazujú na internet, ktorý môže byť dôležitým činiteľom pri zmene systému vzdelávania. Oslovení odborníci ale dobre vedia, že ani web neprinesie v najbližších rokoch dramatický posun vpred. Univerzity totiž majú v rukách lukratívny monopol na vzdelávanie, a aj preto sú obzvlášť rezistentné voči akýmkoľvek zmenám.

    Skutočným katalyzátorom zmien ale môžu byť podľa respondentov peniaze. Až 75 percent Američanov si myslí, že štúdium je veľmi drahé. Aj preto oslovení odborníci očakávajú, že sa budú stále viac presadzovať lacnejšie online študijné programy.

    Web školy nenahradí

    V tomto bode začína byť téma zaujímavá aj pre slovenského študenta. Ak naozaj bude každý rokom rásť ponuka online vzdelávania, našinec bude mať možnosť študovať v zahraničí bez toho, aby musel investovať peniaze do svojho pobytu v cudzine.

    Nie, internetové kurzy, ktoré napríklad už dnes zadarmo poskytujú takí hráči ako MIT, Harvard alebo Stanford, nepovažujem za náhradu tradičného vzdelávania. Škola je (alebo by aspoň mala byť) ostrovom pozitívnej deviácie, otvoreným priestorom pre dialóg a tvorcom sociálnej siete, z ktorej môže absolvent čerpať po zvyšok života. Toto nové technológie nedokážu nahradiť, ale môžu zásadným spôsobom zefektívniť čas, ktorý v škole trávime.

    Kým ale u nás minister školstva stotožňuje svoje útoky na gymnázia s reformou vzdelávania a je ohúrený vlastnou genialitou, keď chce zaviesť povinnú maturitu z matematiky, v zahraničí je diskusia pestrejšia a ponúka viac impulzov na rozmýšľanie. Z môjho pohľadu napríklad citovaný výskum nerieši len otázku, ako integrovať web do procesu výučby. Otvára skôr diskusiu o tom, či práve prítomnosť nových technológií nie je dostatočným impulzom nato, aby sme sa poctivo zamysleli nad tým, čo v dnešnom svete znamená učiť a čo znamená učiť sa.

    Domáce úlohy inak

    Ako malý príspevok k tejto diskusii by som na záver spomenul slová Ondřeja Šteffla, ktorý v rozhovore pre časopis Respekt povedal: “Americký finančný analytik Salman Khan začal v roku 2006 svoje netere učiť matematiku. Pretože ale býval inde ako ony, točil im krátke videá s výkladom. Keď to zavesil na YouTube, videá mali za krátky čas desiatky tisíc pozretí, a tak mu došlo, že takúto pomoc potrebuje aj niekto iný ako jeho dve netere. Založil internetový projekt Khan Academy a dnes má viac ako sto miliónov pozretí a cez tri tisícky videí,” povedal Šteffl.

    “Niektoré školy na to reagovali veľmi pružne a zaviedli tzv. prevrátenú výučbu. Čo mali kedysi deti ako výklad v škole, to si dnes doma vypočujú od Khana, pretože on má dar vysvetliť to zrozumiteľne a pútavo. A v škole má potom učiteľ čas pomôcť im s tým, čo by inak mali na domácu úlohu - s konkrétnym príkladom, problémom,” dodal.

    O výhodách takéhoto modelu vzdelávania sa asi nemusím podrobnejšie rozpisovať.

    Ak sa vám tento článok páčil, môžete zaň hlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem. 


           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators